Podpoľanie – symbol slovenskosti a svojráznosti

Detva a kraj pod Poľanou je rázovitá vrchárska oblasť v strede Slovenska s  jedinečnou ľudovou kultúrou a množstvom  prírodných krás. Prírodnou dominantou kraja je Poľana  – vyhasnutá treťohorná sopka. Prepadnutím pôvodného vulkanického vrcholu vznikla kotlovitá zníženina – kaldera - s priemerom 6 km. Podpoľanie preto oplýva množstvom skalných útvarov sopečného pôvodu, ktoré sú pamiatkou na lávové prúdy.

Pozostatky sopečnej činnosti, archeologické lokality

Melichova skala  B2,B3
Stĺpový skalný 30 m vysoký útvar tvaru veže, významný krajinotvorný prvok a pekný výhľadový bod. Ku skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme skutočne rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Prístup po modrej turistickej značke od osady Skliarovo.

Melichová skala         

Bátovský balvan  B2
Osamotený, mohutný 14 m vysoký, 8 m široký kamenný blok.
Prístup po asfaltovej ceste (modrej  turistickej značke) od osady Hrochoť

Bátovský balvan

Jánošíkova skala     B2
Mohutné bralo, dosahujúce výšku 30 m a dĺžku 200m. Leží na okraji kaldery stratovulkánu Poľana. V skalnom masíve s početnými sopečnými bombami a puklinami vznikla mechanickým zvetrávaním  nepravá jaskyňa Abčiná. Podľa povesti si do nej Jánošík ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa do jaskyne zhora po lane. Prístup len pešo podľa mapy.

Jánošíkova skala         

Hrb  B1
Andezitové bralo, ktoré zvislými stenami spadá do hĺbky 40 m. Zdroje sú nejednoznačné ide o geometrický, podľa iných o geografický stred Slovenska. V každom prípade je to veľmi pekný  a významný výhľadový bod. Prístup pešo po modrej  turistickej značke od chaty pod Hrbom (úschova bicyklov).

Budínske skalky  B3
Osamotený turisticky ľahko prístupný skalný komplex. Krajinotvorný prvok a pekný výhľadový bod. Prístup po asfaltovej ceste od Kriváňa alebo Divína, pešo turistickými trasami.

Kaľamárka  B2
Rozsiahly komplex skalných stien, komínov a veží s výškou presahujúcou 10 m. Predná Kaľamárka je obľúbeným tréningovým miestom skalolezcov, poskytuje pekný výhľad na Detviansku kotlinu. Zadná Kaľamárka mohutná skalná plošina  tvaru kamenného hradiska - súčasť povesťami opradeného Detvianskeho zámku je archeologicky najvýznamnejšou lokalitou regiónu so stopami osídlenia už od neskorej doby bronzovej. Význam hradiska Kaľamárka prezentuje Náučný chodník. Prístup bicyklom, automobilom na parkovisko pod hájovňou po panelovej ceste z osady Stavanisko pešo po červenej  turistickej značke z osady Stavanisko


Vzduch a voda

Oblasť Poľany patrí k najmenej osídleným  chráneným oblastiam Slovenska s najčistejším ovzduším, množstvom prameňov a zdrojov čistej pitnej vody.

Kamenistý potok  C2,B2,C1
Kamenistý potok preteká malebnou 25 km dlhou Kamenistou dolinou. Dolinou kedysi viedla lesná železnička.
Chráneným areálom je horný tok - meandre C2C2 v dĺžke 2,5 km. V polovici doliny sa nachádza vodná nádrž Hronček B2 - zachovalý pôvodný systém na splavovanie dreva, prístupný tunelom točitých schodov z hrádze nádrže. Hlavne od Sihly v smere toku potoka patrí k najpokojnejším a najpríjemnejším cyklotúram regiónu, vhodným pre rekreačných cyklistov. Prístup bicyklami od obce Sihla alebo od obce Hronec

Meandre Kamenistého potoka

Vodopád Bystré  B2
Vulkanická skalná stena vysoká 23 m,  po ktorej steká Bystrý potok a vytvára vodopád. Prístup pešo po zelenej  turistickej značke zo severu  z horského hotela Poľana, z juhu z osady Zánemecká.

Vodopád Bystrô

Najznámejšie minerálne pramene Podpoľania sú v Čačíne, Klokoči, najpôsobivejšie sú Mičínske travertíny:

Mičínske travertíny  A2
Usadené horniny vytvárajú kaskádu miniatúrnych terás a jazierok s drobnými vodopádikmi. Prístup autom, biyklom po asfaltovej ceste Zolná – B.Bystrica.


Lesy, rastliny a zvieratá

Pozostatkom sopečnej činnosti je aj pestrý členitý reliéf krajiny s prevýšením cez 1000m.

    Samotár

Poľana je husto zalesnená, až 90 % územia tvoria lesy pralesovitého charakteru, k najvzácnejším patria:

Zadná Poľana  B2
Územie so zachovalými porastami pôvodných vysokohorských smrečín. Nachádza sa v najvyšších polohách masívu Poľany. Prístup len peši po červenej  turistickej značke hrebeňovka z Horského hotela na Poľane do sedla Jasenová

Hrončecký grúň a Ľubietovský Vepor – územie bukových a bukovo jedľových spoločensti

Dobročský prales  C1
O
jedinelá zachovalá ukážka pralesovitého Karpatského lesa. Nachádza sa neďaleko obce Čierny Balog. Prístup len peši so sprievodcom, ktorého vám zabezpečí Vydra – Vidiecka rozvojová aktivita v Čiernom Balogu.

Prales

K exemplárnym stromom patria Buk pod Kľukou, Buk pod Širokou a Brest na Hukave

Odlesňovaním  lokalít, ich obhospodarovaním, najmä kosením trávy a salašníctvom  postupne vznikal jedinečný  komplex lúk, čistín a horských pasienkov, kde sa  nachádzajú  vzácne rastlinné spoločenstvá s množstvom chránených rastlín: žltohlav európsky, korunka strakatá, valdštanka trojlistá, páperník širokolistý, rosnička okrúhlolistá ...

Žltohlav európsky

Vďaka zachovalosti prírodného prostredia sa tu stále nachádza množstvo vzácnych živočíchov: bezstavovce,  obojživelníky, plazy...  Z množstva vtákov sú najvzácnejšie dravce: jastrab lesný, sokol lastovičiar, orol krikľavý.  Z cicavcov sa tu vyskytujú  tiež vlk, rys, divá mačka, medveď a vydra riečna.

Vydra riečna


Ochrana prírody

Ľudské zásahy v súčasnosti negatívne vplývajú na prírodu Poľany. "vyššie hospodárske záujmy", či "ekologický" prístup miestnych obyvateľov k životnému prostrediu je tu poznať. Buďme preto k prírode šetrní aspoň my, návštevníci prírody regiónu Podpoľania.  Správajme sa tak aby tu po našej návšteve nezostali žiadne stopy ako odpadky, poškodené stromy, kroviny... Život na našej planéte je úplne závislý od zachovania prírody. Chráňme preto aj vo vlastnom záujme toto prírodné bohactvo. Dodržujme návštevný poriadok chránených oblastí.

 


Chránená krajinná oblasť (CHKO) Poľana

Príslopy

Prírodné bohatstvo masívu Poľany bolo predpokladom, k vyhláseniu časti tohto územia za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Poľana  (2. stupeň ochrany prírody) a neskôr jeho zaradenie do siete svetových biosferických rezervácií UNESCO. CHKO vytvára ochrannú zónu pre maloplošné chránené územia : národné prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránené areály, chránené stromy. Na území CHKO je potrebné dodržiavať návštevný poriadok.

Podrobne sú prírodné hodnoty regiónu (vrátane chránených lokalít) ako aj historické pozoruhodnosti spracované na turistickej mape č.133 Poľana.


Niektoré zásady z návštevného poriadku CHKO Poľana:

  1. Pohybujte sa len po značkovaných chodníkoch a značených cyklotrasách.
  2. Cykloturistika je povolená len po vyznačených cyklotrasách. Dodržiavajte tieto trasy.
  3. Táborenie a stanovanie je povolené len vo vyhradených a označených priestoroch.
  4. Kladenie ohňa v lese a mimo vyznačených miest je zakázané.
  5. Neznečisťujte vodné toky.
  6. Buďte ohľaduplní voči ostatným návštevníkom, nepoškodzujte značky, orientačné a informačné tabule.
  7. Netrhajte rastliny, nepoškodzujte a neničte stromy a kry.
  8. Nechytajte a nerušte hlukom voľne žijúce živočíchy.
  9. Zber lesných plodov je povolený len pre vlastnú potrebu  mimo osobitne chránených území (bod 10).
  10. Národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky a chránené areály majú ustanovené osobitné ochranné podmienky. Pohyb v nich je povolený len po turisticky značených chodníkoch.